Nie je pravdou to, čo si myslíme, ale to, čo je pravdou. Občas sa nám podarí mysleť si aj to, čo je pravdou.

Identifikácia a liečba podľa klasickej medicíny.

SCHIZOFRÉNIA

 

Čo je schizofrénia:

Je to závažná, chronická,  celoživotná a zneschopňujúca duševná porucha. Jedná sa o poruchu mozgu, ktorá vážne narúša schopnosť postihnutého myslieť jasne, vnímať, vytvárať citové vzťahy a zaradiť sa do spoločnosti. Schizofrénia sa rozvíja pri dospievaní, hoci jej symptómy sa tiež môžu rozvinúť v neskoršom veku. U mužov sa väčšinou syptómy rozvinú medzi 16.-25.rokom a u žien je to prevažne medzi 23.-36.rokom. Schizofrénia sa môže prejaviť rôzne, jej príznaky rozdeľujeme na pozitívne a negatívne. Stav, ktorý vytvárajú príznaky nazývame - psychóza. Pre chorého udalosti každodenného života získavajú zvláštny zmysel, stráca kontrolu a orientáciu, má zvláštne pocity, neobvykle vníma a rozmýšla, správa sa neobjektívne, je pre okolie nepochopiteľný.  Neskôr sa psychóza môže vrátiť, príznaky môžu vzplanúť, odborne sa to označuje ako relaps. Pravidelnosť a intenzita relapsov je u každého chorého individuálna, avšak každý relaps znamené komplikácie, potrebu hospitalizácie, a preto sa pri liečbe dáva dôraz na zabránenie ďalších relapsov.

Symptómy rozdeľujeme na niekoľko druhov:

1.pozitívne symptómy - zaraďujeme sem bludy,  sluchové alebo zrákové halucinácie, dezorganizácia myslenia, prejavujú sa v interakcii s okolím.

2.negatívne symptómy - psychiku ochudobňujú vo vôľovej a emočnej oblasti, ochudobnenie citového života, myslenia a reči, znižujú záujem o každodenný život a aktivity.

3.kognitívne a afektívne symptómy -  majú ďalekosiahle následky, narušujú poznávacie schopnosti, sposobujú slabú sústredenosť, depresívnu náladu, úzkosť, beznádej, samovražedné myšlienky.

Následky schizofrénie:

25% pacientov so schizofréniou sa uzdraví už po jednej psychotickej epizóde. Pre väčšinu je ale schizofrénia celoživotným ochorením, zaťažuje nielen pacientov ale aj ich príbuzných. Mnohí sú práceneschopný, a toto ochorenie môže mať vážny dopad na ich sociálny život. Ľudia postihnutý touto chorobou majú zväčša zlé telesné zdravie, pijú nadmerne alkohol a fajčia. Človek s touto chorobou je odkázaný na starostlivosť inej osoby, väčšinou ide o príbuzného. Pacient vyžaduje až 15hodín týždenne starostlivosť. Ťažko komunikujú so svojími rovesníkmi a majú problém nie len so vzdelávaním, ale aj s profesíjnym rastom. Je veľmi dôležité liečiť schizofréniu v počiatočnom štádiu, aby sa predišlo negatívnym symptómom a skoré liečenie môže spôsobiť lepšiu reakciu na lieky. Pre pacientov, ktorí zažívajú kontinuálny relaps(opakovaný návrat ochorenia), to môže viezť až k hospitalizácii.

Komu hrozí schizofrénia:

Táto choroba postihuje ľudí z celého sveta, zo všetkých socioekonomických skupín a kultúr. Nepoznáme žiadnu príčinu tohto ochorenia, vedci sa domnievajú, že ide hlavne o interakciu medzi enviromentánymi a genetickými vplyvmi. Táto choroba, je jedna z najzávažnejších, pretože až 10% všetkých postihnutých spácha samovraždu. Schizofrénia sa priemerne prejavý u každého 100-ho človeka vo veku 45 rokov.

Liečba:

Používaju sa lieky zvané antipsychotiká, ktoré sú veľmi účinné. U väčšiny pacientov je liečba účinná, ak je pomoc vyhladaná v skorších štádiach liečenia. Účinnosť liečby, podľa Národnej aliancie pre duševne chorých v USA je 60%, čo je vyššia úspešnosť ako pri liečbe pacientov s ochoreniami srdca. 75% parcientov zažíje návrat ochorenia v priebehu 12-18 mesiacov, pri nepravidelnom užívaní liekov. Podľa odhadu, 25% pacientov užíva lieky dlhodobo a pravidelne. Pri vysadení liekov je veľmi pravdepodobné, že sa pacientovy symtómy tejto choroby vrátia. Nerešpektovanie pokynov pri liečbe často vedie k návratu ochorenia. Pcientom, u ktorých nastáva relaps, čiže návrat ochorenia, nastávana cyklus rehospitalizácii. Väčšinou trvá až rok, kým sa dostanú späť na pôvodné socialne fungovanie.

Zlepšovanie liečby:

Jedným z možných riešení, predídeniu relapsov je antipsychoticka medikácia, podávaná injekčne, vyžaduje menej časté pravidelné stretnutia s psychiatrom alebo iným odborníkom. Liečba bola v 60tych rokoch zameraná hlavne na nedodržiavanie liečby, preto boli vyvynuté intramuskulárne injekcie s dlhotrvajúcimi účinkami. Tento spôsob sa ukázal ako úspešný, pacienti upredostňujú injekcie pred tabletkami. Nedostatkom týchto injekčne podávaných liekov bolo vedľašie účinky ako stuhnutosť svalov, bolesťi a podráždenosť. V tejto dobe sa vedci zamerávajú na vývin novej generácie injekcii, ktoré sú kombináciou novej generácie antipsychotík s pozitívnymi účinkami injekcii. Touto novou generáciou liekov môžeme predísť relapsom a hospitalizácii.  V liečbe sa za posledných 40 rokov dosiahlo veľa úspechov, v porovnaní s liečbou v 60tych rokoch, sa podarilo zredukovať agresiu, sebapoškodzovanie a samostarostlivosť. Optimálna úroveň obnovy pôvodného psychického stavu pacienta sa nazýva remisia.

29.09.2010 10:31:49
cykloturistika
Dodatok k tomuto výskumu z inej tlače:

Sami autoři nadějného výzkumného projektu přiznávají, že je potřeba nové poznatky dále rozšiřovat. Zároveň se ale obávají, že pro další výzkum neseženou peníze. Vitamín B si totiž farmaceutické firmy, které jsou hlavními investory do lékařské vědy, mohou stěží patentovat.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one